cvndp publikacie publikacie

Stredolaténske kultové miesto v Slatine nad Bebravou

1 – hradisko Udrina. 2 – Poloha náleziska.
1 – hradisko Udrina. 2 – Poloha náleziska.

Nálezisko sa nachádza asi 1,2 kilometra od významného keltského hradiska na vrchu Udrina (652m), neďaleko hranice prírodnej rezervácie Smradľavý vrch na rozhraní katastrov obcí Slatina nad Bebravou a Timoradza, v sedle medzi nepomenovanou vyvýšeninou smerom k Udrine a Smradľavým vrchom. Na lokalitu upozornil občan, záujemca o históriu, ktorý si všimol v lese miesto s úlomkami prepálených črepov a kovových zliatkov na povrchu. V máji sa uskutočnila obhliadka a zameranie náleziska. V riedkom lesnom poraste sa na trávnatom povrchu črtali dva približne oválne fľaky tmavej pôdy, premiešanej s úlomkami keramiky a spálených kostí. Ležia na plošinke pri hrane svahu, silne poškodeného eróziou dolomitického štrkového podložia. V lete roku 2016 sa plošne odkryla východnejšie ležiaca plocha 1 s rozmermi 5×5 m. Celkovo sa prebádala plocha 138,3 m2. Priamo v povrchovej vrstve plochy boli pomocou detektora kovov lokalizované a detailne zamerané malé železné spony a rôzne nity, pri východnom okraji boli rozsypané pliešky a zliatky spolu s hlavičkou bronzovej plastiky.

Pod Smradľavým vrchom. Fragmenty a zliatky bronzových predmetov z plochy 1.
Pod Smradľavým vrchom. Fragmenty a zliatky bronzových predmetov z plochy 1.

Druhá tvárová časť plastiky sa našla celkom na južnom okraji tejto plochy. Na ploche 1 sa na povrchu našla aj časť jemnej železnej retiazky. Následne sa opatrne odstránila a premiestnila porušená povrchová vrstva s trávou. Sypká hlina z povrchu sa systematicky preosievala a pri prekládke aj detailne opticky kontrolovala na prítomnosť keramických a kovových zlomkov, kalcinovaných kostí a cudzích kameňov.V hĺbke 15-25 cm sa v juhozápadnom rohu plochy začala rysovať tmavšie sfarbená priehlbeň oválneho pôdorysu. Mala rozmery 130 x 70 cm, oválny tvar, mierne zošikmené steny a ploché dno, zachytené v dolomitickom podloží v hĺbke 50 cm. V profile zásypu sa ukázalo trojnásobné v strede mierne preliačené zvrstvenie, indikované vrstvičkami bieleho dolomitického štrku v hnedočiernom, pomerne kompaktnom a tvrdom hlinitom zásype. 130 cm smerom na juhovýchod ukázalo kruhovité tmavšie sfarbenie plytkej kolovej jamy. Po vybratí oboch objektov sa pokračovalo v opatrnom znižovaní vrstvy a dokumentovaní malých kumulácií prepálenej drobnej keramiky, spálených kostičiek a drobných zliatkov bronzu. Nálezy sa koncentrovali najmä severne od jamy, kde sa podarilo objaviť aj tri ohňom deformované časti modrého skleného náramku, zdobeného bielou pastou. Ďalšia koncentrácia nálezov (keramika, kostičky) bola vo vrstve východne od kolovej jamy. Na celej skúmanej ploche sa dosiahlo mierne zvlnené, vo východnej časti mierne stúpajúce dolomitické podložie, a to v hĺbke 30-40 cm.

Plocha1 s priehlbinou a kolovou jamou.
Plocha1 s priehlbinou a kolovou jamou.

Na ploche 2 s rozmermi 5×3 m, ležiacej severozápadne od plochy 1 bol z časových dôvodov vykonaný len preventívny podrobne zdokumentovaný zber kovových artefaktov. Našla sa tu časť železného reťazového opaska, dve železné zápony, ako aj viacero nitov. Pri SZ okraji plochy sme našli neúplnú malú železnú ostrohu s háčikmi, ako aj niekoľko zlomkov keramiky, kostičiek a malých zliatkov bronzu. S plošnou odkrývkou tohto objektu sa počíta v roku 2017.

Nájdený inventár sa v súčasnosti spracováva a analyzuje. Podľa terénnych zistení a orientačného pohľadu na súbor získaných nálezov môžeme konštatovať nasledovné: v rámci širšieho priestoru stredolaténskej sídliskovej aglomerácie hradiska Udrina sa podarilo identifikovať objekt s koncentráciou keramiky, spálených kostí a deformovaných, nadrobno rozlámaných a ohňom silne poškodených predmetov. Medzi nimi sú zastúpené súčasti odevu, a výstroja. Rozbité a silno prepálené sú aj fragmenty (zatiaľ neurčených) kostí a keramiky. V našom prostredí sú unikátne (aplikované) bronzové plastiky a bronzová nádoba nepochybne antického pôvodu. Podľa dobre datovaných spôn a súčastí opaskov nález patrí do záveru staršieho stredolaténskeho stupňa (LT C1b). Ako výklad nálezu prichádza do úvahy lokálne obetné miesto so spaľovaním obetín alebo o (dva) netypicky uložené resp. rozptýlené hrobové celky dosiaľ neznámeho typu (ženský – plocha 1? mužský – plocha 2?).

Zlomky bronzových plastík z plochy 1.
Zlomky bronzových plastík z plochy 1.

Pravdepodobnejším výkladom je obetisko. Rovnaké prvky (jama na odliatby – libatio, kôl – totem) sa našli na obetnom mieste v Prosnom okres Považská Bystrica. K spresneniu výkladu nepochybne prispeje ukončenie vykopávok a výsledky prebiehajúcich analýz.

 

 

Karol Pieta

 

PIETA, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Archaeologica Slovaca Monographiae, Studia 11, Bratislava 2008, 112, 292.

PIETA, K./MORAVĆÍK, J.: Spätlaténezeitlicher Opferplatz in Prosné. Slov. Archeol., 28, 1980, 245-283.