Výskumný tím: Mgr. Michal Holeščák, PhD., Mgr. Andrea Slaná, PhD.
Rok výskumu: 2018 – 2019
Druh výskumu: systematický, pre vedecké a dokumentačné účely
Druh náleziska: stredoveký hrádok
Datovanie: vrcholný stredovek (13. – 14. storočie)
Súčasný systematický archeologický výskum polohy Hradisko v Divinke uskutočňuje Archeologický ústav SAV Nitra v spolupráci s Považským múzeom v Žiline. V roku 2018 bola ukončená prvá sezóna a projektový zámer počíta s druhou sezónou v roku 2019. Vykopávky a ich vyhodnotenie je riešené v rámci projektu APVV-15-0330.
Poloha je v literatúre známa, ako prvý ju opísal A. Petrovský-Šichman v roku 1964, ktorý ju považoval za včasnostredovekú hlásku bez trvalého osídlenia, chrániacu prístup k lokalite Veľký vrch. J. Moravčík, spolu s J. Pavelčíkom, P. Kouřilom a O. Šedom tu v roku 1982 vyhĺbili niekoľko menších, bližšie nešpecifikovaných sond na hornej plošine a v priekope za valom. Nájdenú keramiku datovali do 12. – 13. storočia. Lokalitu zahrnuli J. Malecom a R. Huszárom do svojej práce o drobných opevnených polách na severozápadnom Slovensku z roku 2010.
Samotná poloha Hradisko je výrazný kužeľovitý vrchol kopca obohnaný viditeľným valovým útvarom na jeho úpätí. Situovaný je v lesnatom teréne a jeho okrajom prebieha hranica medzi katastrálnymi územiami obcí Divinka a Divina. V roku 2018 sa vykopávky uskutočnili na dvoch miestach. Jednou sondou bol prerezaný val, pri ktorom sa potvrdil jeho antropogénny pôvod. Zachovali sa aj prepálené konštrukčné drevené súčasti, z ktorých boli odobrané vzorky na rádiouhlíkové datovanie.
Druhá zisťovacia sonda pretínala celú vrcholovú časť so zámerom bližšie sa oboznámiť s konfiguráciou antropogénnych aj prirodzených vrstiev. Zistilo sa, že najvyššia časť kužeľa pozostáva z podložnej skaly, na ktorej je len veľmi tenká, asi 20 – 30 cm mocná vrstva hliny. Priestor, na ktorom je možné predpokladať hlavnú drevenú vežovitú stavbu bol významne narušený stavbou novovekej triangulačnej veže v 20. storočí a neobsahoval archeologický materiál. Vrchol od okolia oddeľoval hrotitý palisádový žľab vysekaný do podložia.
Pod vrcholom sa nachádza plošina, na ktorej sa našiel najmä keramický materiál, datovateľný do 13. storočia, ako aj mierne zahĺbené objekty. Na jej vonkajšej hrane bol odkrytý ešte jeden opevňovací prvok, val, ktorý zanikol požiarom. Výskum na tomto mieste bol v sezóne 2018 prerušený a pokračovať bude v nasledujúcom roku.
Pred samotným výskumom bol na ploche vykonaný prieskum detektorom kovov, ktorý okrem vyčistenia plochy od recentného kovového odpadu poskytol aj viacero hrotov šípov, datovateľných rovnako ako keramický materiál do 13., prípadne začiatku 14. storočia a jedna stredoveká železná pracka opaska. Lokalita bola detailne geodeticky zameraná a na vybraných častiach bol uskutočnený aj geofyzikálny prieskum.
V roku 2019 bola preskúmaná vrcholová plošina, s dôrazom na opevnenie jej južnej hrany a palisádový žľab zachytený v roku 2018. Výskumom sa potvrdilo, že lokalita podľahla intenzívnemu požiaru, o čom svedčila výrazne červená farba spáleného opevnenia. To bolo postavené formou drevených roštov vyplnených hlinenými vrstvami. Miesta, kde bolo nutné takúto stavbu spevniť boli vyložené nasucho kladenými kameňmi. Z drevených súčastí boli odobraté vzorky na rádiouhlíkové datovanie. Výskum priniesol aj niekoľko nových exemplárov šípov totožného typu ako boli nájdené v minulom roku. Taktiež sa zaznamenal priebeh palisádového žľabu, ktorý neobopínal celú vrcholovú homolu a mal preto azda len dočasný fortifikačný charakter počas obdobia budovania vežovitej staby, ktorý neskôr po jej dokončení prebrali mohutnejšie fortifikácie v jeho predpolí.