Výskumný tím: PhDr. Gabriel Fusek, CSc., Mgr. Michal Holeščák, Mgr. Andrea Slaná, PhD., Mgr. Zuzana Staneková
Rok výskumu: 2016 – 2018
Druh výskumu: systematický, pre vedecké a dokumentačné účely
Druh náleziska: výšinné hradisko
Datovanie: doba bronzová mladšia a neskorá – lužická kultúra, doba laténska mladá a neskorá – púchovská kultúra, včasný stredovek – veľkomoravské obdobia, novovek – 20. storočie
Súčasný systematický archeologický výskum hradiska Veľký vrch v Divinke uskutočňuje Archeologický ústav SAV Nitra v spolupráci s Považským múzeom v Žiline od roku 2013. Od roku 2016 sa nálezisko skúma a vyhodnocuje v rámci projektu APVV-15-0330.
V roku 2016 sa vykopávky uskutočnili na troch miestach. V polohe Koleso v podhradí sa sondou v prudkom svahu skúmalo uloženie vrstiev s množstvom črepov lužickej kultúry. Na prístupovej ceste z údolia Váhu sa v mieste zvanom Veľké Salašky nachádza kužeľovitý hlinito-kamenný násyp, základňa zaniknutej veže chrániacej vstupnú bránu do areálu. Odkryli sa zánikové vrstvy objektu, ktorými je zasypaná cesta vytesaná do skaly. Bránu bude možné datovať po vyhodnotení výsledkov rádiouhlíkových analýz. Okraj mohyly bol v minulosti narušený aj zahĺbeným novovekým pastierskym prístreškom. Vo vrcholovej časti hradiska sa dvomi sondami začala skúmať osídlená plocha priliehajúca k valu, ako aj val samotný. Kultúrna vrstva obsahovala množstvo črepov zo všetkých troch fáz osídlenia. Výrazný je predovšetkým nálezový horizont z veľkomoravského obdobia, z ktorého pochádzajú aj kovové predmety.
V roku 2017 sa nadviazalo na výskumné práce z prechádzajúceho obdobia. V polohe Veľké Salašky sa pokračovalo v odkrývaní zánikových vrstiev prekrývajúcich pôvodnú prístupovú cestu. Vyhodnotili sa výsledky rádiouhlíkových analýz odobratých vzoriek zuhoľnateného dreva, z ktorých vyplýva, že bránu s priľahlým pevnostným objektom vybudovali v 9. storočí. Toto datovanie podporil aj nález železného hrotu šípa tesne nad povrchom cesty. Zásadným prínosom výskumu valu vo vrcholovej časti hradiska je poznatok o dvoch fázach jeho výstavby. Podľa analýzy uhlíkov z konštrukcie staršieho z valov ho postavili tvorcovia lužickej kultúry v neskorej dobe bronzovej. Nález hrotu šípa na povrchu jeho deštrukcie upozorňuje, že nový val na jeho zvyškoch vybudovali vo veľkomoravskom období. V sondách na priľahlom osídlenom priestore sa nachádzali sídliskové objekty z oboch uvedených chronologických úsekov. V povrchových sídliskových vrstvách sa v menšej miere vyskytovali aj črepy keramiky púchovskej kultúry. Zo sídliskových objektov púta pozornosť predovšetkým nález kamennej podmurovky veľkomoravskej stavby, v ktorej interiéri sa nachádzal kamenný mlynček.
Okrem systematického výskumu sa na mieste plánovanej výstavby turistickej rozhľadne v polohe Malý vrch uskutočnil záchranný výskum. Z povrchovej vrstvy spočívajúcej na skalnatom podloží pochádzajú artefakty patriace lužickej kultúre, črepy púchovskej kultúry a z veľkomoravského obdobia sa tu nachádzali len výnimočne. V blízkosti budúcej rozhľadne sa urobil aj rez terénnou depresiou, ktorým sa zistilo, že ide o pozostatok zasypaného bunkra nemeckej armády z druhej svetovej vojny.
V roku 2018 sa pokračovalo vo výskume objektu chrániaceho prístup na hradisko z Považia. Odkryli sa ďalšie súčasti zvislej konštrukcie brány a časť pôvodnej cesty. Ďalšia séria odobratých vzoriek na rádiouhlíkovú analýzu spresnila datovanie doby jej výstavby do záveru veľkomoravského obdobia. Nálezovú situáciu sčasti porušili v prvej polovici 20. storočia, kedy sa tu nachádzal pastiersky prístrešok.
V polohe Lovišky sme obnažili a zdokumentovali profil valu, nepodarilo sa ho však datovať.
Trojdimenzionálna fotogramertia časti zvyškov veľkomoravskej brány