Za vlády cisára Augusta (27 pred Kr. - 14 po Kr.) okolo zmeny letopočtov rozšírili Rimania svoju moc do strednej Európy a posunuli hranice impéria až k Dunaju. Na podmanenom území medzi východnými Alpami a Dunajom, kde dovtedy žili prevažne panónske a keltské kmene, čoskoro zriadili novú provinciu Panóniu. Tok Dunaja sa na nasledujúce štyri storočia stal jej severnou i východnou hranicou, a zároveň aj hranicou celej Rímskej ríše.

       V rovnakom období začali do oblastí severne od stredného Dunaja prenikať kmene germánskych Svébov. Na území dnešnej južnej Moravy a Dolného Rakúska sa usídlili Markomani, na juhozápadnom Slovensku Kvádi. Vzájomné rímsko-germánske vzťahy sa v 1. stor. po Kr. spočiatku vyvíjali priaznivo. Germánski králi ako kvádsky Vannius, ale aj jeho následníci Vangio, Sido a Italicus sa síce stali vazalmi Rimanov, náležite však využívali polohu svojich sídiel. Významne ťažili z darov za zachovávanie priateľstva a mieru i z pohraničnej výmeny, ale najmä z diaľkového obchodu na tzv. Jantárovej ceste, ktorá viedla od severného Jadranu až k Baltu. Jej jednotlivé vetvy prechádzali práve markomanským a kvádskym územím. Znateľný nárast obyvateľstva, ako aj znásobenie sily i moci zadunajských Germánov sa už koncom 1. stor. prejavilo v snahe vymaniť sa z vazalskej závislosti.

Budovanie severopanónskeho limitu

Rímska armáda

Výzbroj a výstroj rímskych vojakov

Rímske vojsko, jeho úlohy a význam

Markomanské vojny - konfrontácia na Dunaji

Obdobia rozkvetu a úpadku

Posledné vzopätie a pád rímskej moci