|
Antické pramene ani nápisové pamiatky túto rímsku
pevnosť nespomínajú. Jej najstaršie zobrazenie je známe zo
17. storočia, z medirytiny znázorňujúcej bitku pri Komárne
vedenú generálom de Souchéz proti Turkom (1661). V 18. storočí
venoval pozornosť širokým a vysokým valom, priekopám a
rozvalinám tohto "hradu" významný učenec Matej Bel.
V tej dobe jeho ruiny navštívili aj dvaja anglickí
cestovatelia - Richard Pococke a Jeremiah Milles, ktorí sa zaujímali
o rímske pamiatky. Na ich ceste po panónskom limite ich zaujala
dvojica opevnení pri sútoku Dunaja a Váhu. Väčšiu z nich,
ležiacu na južnom brehu Dunaja, stotožnili s antickým
Brigetiom. J. Milles zhotovil ich náčrt.
Rímska pevnosť v Iži sa stala
predmetom vedeckého bádania až koncom 19., a najmä v 20. storočí.
Terajšie poznatky o jej dejinách a stavebnom vývoji sú výsledkom
viacerých archeologických výskumov. Prvý z nich viedol ižiansky
rodák, vášnivý archeológ-amatér János Tóth-Kurucz
(5.5.1878 Iža - 6.3.1969 Dunaalmás). Rímska pevnosť v
jeho rodisku ho natoľko zaujala, že hoci pôsobil ako stredoškolský
profesor v Budapešti, niekoľko rokov sa venoval jej skúmaniu.
Počas výkopávok v rokoch 1906-1909, 1912 a 1913 sa mu
podarilo odkryť a dokumentovať veľkú časť jej areálu.
Zostavil pôdorysný plán pevnosti, ktorý je v mnohom
platný až dodnes. Výsledky svojich vykopávok priebežne
publikoval a zhrnul i v monografii o panónskom limite.
Na jeho priekopnícku činnosť
nadviazal v roku 1932 Jaroslav Böhm výskumom vonkajšieho
priekopového opevnenia. Rozsiahle terénne práce sa tu uskutočnili
v rokoch 1955-1956 pod vedením Bedřicha Svobodu, výskum v roku
1957 viedla Mária Lamiová-Schmiedlová. Garantom súčasného
archeologického výskumu, pamiatkovej obnovy a prezentácie tejto
antickej stavebnej pamiatky je od roku 1978 Archeologický ústav
SAV v Nitre.
|
