V markomanských
vojnách bola spustošená veľká časť provincie Panónie, väčšina
limitných opevnení bola zničená alebo poškodená. S ich
urýchlenou obnovou sa začalo už v priebehu týchto vojen, ale
veľká časť náročných stavieb pokračovala za Commodovej vlády
(180-192). Na miestach zničených drevozemných táborov sa
vybudovali kamenné kastely, a na niektorých úsekoch sa medzi
nimi postavili i kamenné strážne veže.
Po zavraždení Commoda i jeho nástupcu Pertinaxa malo
pre ďalší vývoj Panónie rozhodujúci význam víťazstvo
Septimia Severa v bojoch o cisársky trón. Septimius
Severus, ktorého vyhlásili panónske légie v roku 193 v
Carnunte za cisára, po celú dobu svojej vlády prejavoval
vojenským jednotkám vďačnosť za ich podporu. Toto obdobie tak
prinieslo pre celú provinciu stabilitu a nebývalý hospodársky
rozkvet.
Severovci síce svojimi reformami a zvyšovaním
žoldu zlepšili podmienky vojenskej služby, ale súčasne umožnili
sústrediť príliš veľkú moc do rúk vojenských veliteľov.
To malo neblahé následky, pretože armáda začala výrazne
zasahovať aj do vnútornej politiky impéria. Po zavraždení
Alexandra Severa (235), posledného vladára z dynastie
Severovcov, upadla Rímska ríša do hlbokej politickej a hospodárskej
krízy. Bolo to obdobie tzv. vojenských cisárov, kedy sa stále
častejšie opakovali útoky germánskych i sarmatských kmeňov
na dunajské hranice a rímske légie vyhlasovali neraz súčasne
i viacerých svojich úspešných veliteľov za kandidátov na cisársky
trón. Vyvrcholením vonkajších útokov na severopanónske
hranice boli ničivé vpády Markomanov a Kvádov v rokoch
258-260.
Cisárovi
Gallienovi (253-268) sa čiastočne podarilo upevniť pozíciu
Rimanov na strednom Dunaji, ale k stabilizácii hraníc Panónie
a ku konsolidácii pomerov v celej Rímskej ríši došlo až
po nástupe Diocletiana (284-305) na cisársky trón, ktorý
uskutočnil významné vojenské, hospodárske a administratívne
reformy. Obnova limitných opevnení v Panónii, ich výrazná
prestavba, ale aj výstavba nových pevností na strategicky významných
miestach sa však uskutočnila až v nasledujúcom období za
vlády Konštantínovcov. Ich stavebné riešenia a inovácie -
mali úzke brány a mimoriadne mocné múry s mohutnými bastiónmi
na nárožiach i medzivežiach - svedčia o tom, že pohraničné
jednotky (limitanei) sa trvalo sústredili už len na
defenzívu hraníc. Popri lineárnom obrannom systéme pozdĺž
limitu sa budoval aj vnútorný pevnostný systém. Tieto
pevnosti, rozmiestnené na dôležitých cestách, zabezpečovali
ochranu vnútrozemia provincie, a zároveň slúžili aj ako
opevnené zásobovacie základne pre nové mobilné vojenské
jednotky (comitatenses).
Budovanie severopanónskeho limitu
Rímska armáda
Výzbroj a výstroj rímskych vojakov
Rímske vojsko, jeho úlohy a význam
Markomanské vojny - konfrontácia na Dunaji
Posledné vzopätie a pád rímskej moci
|