Rímsky kastel v Iži - Kelemantia

 
 

V markomanských vojnách bola spustošená veľká časť provincie Panónie, väčšina limitných opevnení bola zničená alebo poškodená. S ich urýchlenou obnovou sa začalo už v priebehu týchto vojen, ale veľká časť náročných stavieb pokračovala za Commodovej vlády (180-192). Na miestach zničených drevozemných táborov sa vybudovali kamenné kastely, a na niektorých úsekoch sa medzi nimi postavili i kamenné strážne veže.

Po zavraždení Commoda i jeho nástupcu Pertinaxa malo pre ďalší vývoj Panónie rozhodujúci význam víťazstvo Septimia Severa v bojoch o cisársky trón. Septimius Severus, ktorého vyhlásili panónske légie v roku 193 v Carnunte za cisára, po celú dobu svojej vlády prejavoval vojenským jednotkám vďačnosť za ich podporu. Toto obdobie tak prinieslo pre celú provinciu stabilitu a nebývalý hospodársky rozkvet.

Severovci síce svojimi reformami a zvyšovaním žoldu zlepšili podmienky vojenskej služby, ale súčasne umožnili sústrediť príliš veľkú moc do rúk vojenských veliteľov. To malo neblahé následky, pretože armáda začala výrazne zasahovať aj do vnútornej politiky impéria. Po zavraždení Alexandra Severa (235), posledného vladára z dynastie Severovcov, upadla Rímska ríša do hlbokej politickej a hospodárskej krízy. Bolo to obdobie tzv. vojenských cisárov, kedy sa stále častejšie opakovali útoky germánskych i sarmatských kmeňov na dunajské hranice a rímske légie vyhlasovali neraz súčasne i viacerých svojich úspešných veliteľov za kandidátov na cisársky trón. Vyvrcholením vonkajších útokov na severopanónske hranice boli ničivé vpády Markomanov a Kvádov v rokoch 258-260.

Cisárovi Gallienovi (253-268) sa čiastočne podarilo upevniť pozíciu Rimanov na strednom Dunaji, ale k stabilizácii hraníc Panónie a ku konsolidácii pomerov v celej Rímskej ríši došlo až po nástupe Diocletiana (284-305) na cisársky trón, ktorý uskutočnil významné vojenské, hospodárske a administratívne reformy. Obnova limitných opevnení v Panónii, ich výrazná prestavba, ale aj výstavba nových pevností na strategicky významných miestach sa však uskutočnila až v nasledujúcom období za vlády Konštantínovcov. Ich stavebné riešenia a inovácie - mali úzke brány a mimoriadne mocné múry s mohutnými bastiónmi na nárožiach i medzivežiach - svedčia o tom, že pohraničné jednotky (limitanei) sa trvalo sústredili už len na defenzívu hraníc. Popri lineárnom obrannom systéme pozdĺž limitu sa budoval aj vnútorný pevnostný systém. Tieto pevnosti, rozmiestnené na dôležitých cestách, zabezpečovali ochranu vnútrozemia provincie, a zároveň slúžili aj ako opevnené zásobovacie základne pre nové mobilné vojenské jednotky (comitatenses).

Budovanie severopanónskeho limitu

Rímska armáda

Výzbroj a výstroj rímskych vojakov

Rímske vojsko, jeho úlohy a význam

Markomanské vojny - konfrontácia na Dunaji

Posledné vzopätie a pád rímskej moci

    

© ElenaBlazova