Rímske vojsko o sile prinajmenej 25 000 mužov, ktoré bolo v 2. stor. rozmiestnené na severopanónskom limite v početných pevnostiach pozdĺž Dunaja, malo za úlohu predovšetkým chrániť tento úsek hraníc pred prípadnými útokmi zadunajských Germánov. Ich cieľom však nebolo zabezpečiť nepriechodnosť hraníc. Vojenské jednotky mali v prvom rade zamedziť nekontrolovanému pohybu pozdĺž a cez tieto hranice. Plnili teda nielen obrannú, či skôr odstrašujúcu funkciu, keď patrolovali v pohraničnom pásme, ale strážili aj prechody cez Dunaj, kontrolovali transport tovaru a chránili územie provincie pred lúpežnými vpádmi a krádežami.

Rímska armáda však mala aj ďalšie významné úlohy. Okrem svojich táborov stavala aj cesty, mosty, vodovody, kanály, ale aj lode. Tieto stavby mali síce slúžiť hlavne vojenským účelom, ale zároveň boli dôležitým predpokladom pre rýchly hospodársky rozvoj provincie. Jeho významným zdrojom sa stali práve vojaci s pravidelným žoldom a príspevkom na zaopatrenie výzbroje a výstroja. Zásobovanie vojska, hlavne nákup veľkého množstva potravín a každodenných potrieb, veľký dopyt po rôznych remeselníckych výrobkoch, službách, ale i luxusnom tovare viedol k tomu, že na hraniciach Rímskej ríše rýchlo vznikali aj civilné sídliská v bezprostrednej blízkosti stálych táborov légií (canabae) i pri auxiliárnych kasteloch (vici). Zakladali ich obchodníci a rôzni remeselníci, dodávatelia a priekupníci, rodinní príslušníci vojakov, majitelia hostincov, ale aj nevestincov. Obvykle sa v nich usadzovali aj vojenskí veteráni po odchode do výslužby. Rímske vojsko v Panónii tak od začiatku výrazne prispievalo k urýchleniu romanizácie a k urbanizácii provincie.

Budovanie severopanónskeho limitu

Rímska armáda

Výzbroj a výstroj rímskych vojakov

Markomanské vojny - konfrontácia na Dunaji

Obdobia rozkvetu a úpadku

Posledné vzopätie a pád rímskej moci