{"id":7305,"date":"2024-10-08T12:00:52","date_gmt":"2024-10-08T10:00:52","guid":{"rendered":"https:\/\/archeol.sav.sk\/?p=7305"},"modified":"2024-10-08T15:20:26","modified_gmt":"2024-10-08T13:20:26","slug":"vyrocnu-cenu-casopisu-pamiatky-a-muzea-za-rok-2023-ziskal-dokumentarny-film-o-kniezacej-hrobke-z-popradu-matejoviec","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/sk\/2024\/10\/08\/vyrocnu-cenu-casopisu-pamiatky-a-muzea-za-rok-2023-ziskal-dokumentarny-film-o-kniezacej-hrobke-z-popradu-matejoviec\/","title":{"rendered":"V\u00fdro\u010dn\u00fa cenu \u010dasopisu Pamiatky a m\u00faze\u00e1 za rok 2023 z\u00edskal dokument\u00e1rny film o knie\u017eacej hrobke z Popradu-Matejoviec"},"content":{"rendered":"

Knie\u017eacia hrobka, ktor\u00fa archeol\u00f3govia objavili v Poprade-Matejovciach je vz\u00e1cnym archeologick\u00fdm n\u00e1lezom, ktor\u00fd podstatne roz\u0161\u00edril na\u0161e poznatky o kr\u00e1tkom, ale historicky nesmierne d\u00f4le\u017eitom obdob\u00ed na konci r\u00edmskej doby a za\u010diatku s\u0165ahovania n\u00e1rodov.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Redak\u010dn\u00e1 rada \u010dasopisu Pamiatky a\u00a0m\u00faze\u00e1<\/a> ka\u017edoro\u010dne oce\u0148uje prest\u00ed\u017ene objavy, v\u00fdstavy, publik\u00e1cie a hodnot\u00ed projekty v\u00a0re\u0161taurovan\u00ed, v\u00a0obnove a\u00a0aj v\u00a0audiovizu\u00e1lnej \u010dinnosti. Sl\u00e1vnostn\u00e9 odovzd\u00e1vanie v\u00fdro\u010dn\u00fdch cien \u010dasopisu Pamiatky a m\u00faze\u00e1 sa konalo 2. okt\u00f3bra 2024 v\u00a0n\u00e1dhern\u00fdch priestoroch Zimnej jazdiarne na Bratislavskom hrade. Zo 111 nominovan\u00fdch projektov si odborn\u00e1 porota vybrala 21 finalistov, pri\u010dom sedem z nich z\u00edskalo prest\u00ed\u017ene ocenenie.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Archeol\u00f3govia Tereza \u0160tolcov\u00e1 a Karol Pieta pred kamerou po sl\u00e1vnostnom odovzd\u00e1van\u00ed v\u00fdro\u010dn\u00fdch cien \u010dasopisu Pamiatky a m\u00faze\u00e1 (Foto J. Sipocz).<\/figcaption><\/figure>\n

V kateg\u00f3rii Audiov\u00edzia \u2013 multim\u00e9di\u00e1 vyhral dokument\u00e1rny film \u201eSlovensk\u00ed archeol\u00f3govia na Slovensku a v Nemecku III. N\u00e1vrat knie\u017ea\u0165a domov\u201c. Toto dielo, ktor\u00e9 uzatv\u00e1ra tril\u00f3giu o objave knie\u017eacej hrobky v Poprade-Matejovciach, je v\u00fdsledkom spolupr\u00e1ce re\u017eis\u00e9ra Jozefa Chud\u00edka, Trigon production a Rozhlasu a telev\u00edzie Slovenska. Film detailne mapuje cel\u00fd proces od n\u00e1lezu hrobky a\u017e po jej prezent\u00e1ciu verejnosti. Odborn\u00e9 podklady a\u00a0rozhovory pre ocenen\u00fd tret\u00ed diel poskytli aj archeol\u00f3govia Mgr.\u00a0Tereza \u0160tolcov\u00e1,\u00a0PhD., PhDr.\u00a0Karol Pieta,\u00a0DrSc., doc.\u00a0PhDr.\u00a0Matej Ruttkay,\u00a0CSc. a\u00a0re\u0161taur\u00e1tor Mgr.\u00a0Viliam Mezey z\u00a0Archeologick\u00e9ho \u00fastavu SAV, v.\u00a0v.\u00a0i. v Nitre.<\/p>\n

Do u\u017e\u0161ej nomin\u00e1cie v kateg\u00f3rii Expoz\u00edcia \u2013 v\u00fdstava sa dostala aj expoz\u00edcia \u201eKnie\u017ea z\u00a0Popradu a\u00a0jeho hrobka,\u201c ktor\u00e1 je spr\u00edstupnen\u00e1 verejnosti v\u00a0Podtatranskom m\u00fazeu v\u00a0Poprade. Autormi scen\u00e1ra v\u00fdstavy s\u00fa PhDr. Karol Pieta, DrSc. a\u00a0Mgr. Tereza \u0160tolcov\u00e1, PhD., expoz\u00edciu navrhli architekti Doc. Ing. arch. Vladim\u00edr \u0160imkovi\u010d, CSc. a\u00a0Doc. Ing. arch. M\u00e1rius \u017dit\u0148ansk\u00fd, PhD., dramaturgiu a v\u00fdtvarno-technick\u00e9 rie\u0161enie vyhotovil Peter Morav\u010d\u00edk.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Re\u017eis\u00e9r Jozef Chud\u00edk pri odovzdan\u00ed v\u00fdro\u010dnej ceny \u010dasopisu Pamiatky a m\u00faze\u00e1 v kateg\u00f3rii Audiov\u00edzia \u2013 multim\u00e9di\u00e1 (Foto J. Sipocz).<\/figcaption><\/figure>\n

Knie\u017eacia hrobka z\u00a0Popradu-Matejoviec je v\u00fdnimo\u010dn\u00fd archeologick\u00fd n\u00e1lez, ktor\u00fd v mnohom zmenil na\u0161e vedomosti o\u00a0kr\u00e1tkom, ale historicky mimoriadne d\u00f4le\u017eitom obdob\u00ed na konci doby r\u00edmskej a\u00a0na za\u010diatku obdobia s\u0165ahovania n\u00e1rodov.<\/p>\n

Ke\u010f na jese\u0148 2005 bager po\u010das stavebn\u00fdch pr\u00e1c s\u00favisiacich s roz\u0161iruj\u00facim sa priemyseln\u00fdm are\u00e1lom n\u00e1hle narazil na dreven\u00fa kon\u0161trukciu zaplaven\u00fa vodou, od\u0161tartovala sa nov\u00e1 \u00e9ra v slovenskej archeol\u00f3gii. \u0160tvormesa\u010dn\u00fd ter\u00e9nny v\u00fdskum v\u00a0roku 2006 v n\u00e1ro\u010dn\u00fdch podmienkach priniesol odhalenie a zdokumentovanie preva\u017ene organick\u00fdch n\u00e1lezov a \u010dast\u00ed mohutnej drevenej kon\u0161trukcie. Posledn\u00e9 drev\u00e1 sa z hrobky vybrali a zabalili u\u017e v mrazivom, novembrovom po\u010das\u00ed. Nakoniec sa objemn\u00fd, pribli\u017ene dvan\u00e1s\u0165 ton v\u00e1\u017eiaci invent\u00e1r a \u010dasti rozobranej hrobky previezli na konzerv\u00e1ciu a re\u0161taurovanie do \u0161pecializovan\u00fdch laborat\u00f3ri\u00ed v Z\u00e1mku Gottorf, v severonemeckom Schleswigu.<\/p>\n

<\/p>\n

\"\"<\/a>
Origin\u00e1l vn\u00fatornej komory hrobky z Popradu vyhotoven\u00fd zo smrekovcov\u00e9ho dreva (Foto T. \u0160tolcov\u00e1).<\/figcaption><\/figure>\n

Slovensk\u00ed b\u00e1datelia z Archeologick\u00e9ho \u00fastavu SAV, v. v. i v spolupr\u00e1ci s kolegami v Archeologickom m\u00fazeu a v Centre pre baltsk\u00fa a \u0161kandin\u00e1vsku archeol\u00f3giu pri Nad\u00e1cii \u0160lezvicko-Hol\u0161tajnsk\u00fdch \u0161t\u00e1tnych m\u00faze\u00ed v z\u00e1mku Gottorf v Schleswigu sa v rokoch 2008 a\u017e 2022 zasl\u00fa\u017eili o z\u00e1chranu a zachovanie tohto eur\u00f3pskeho unik\u00e1tu drevenej architekt\u00fary pre bud\u00facnos\u0165, pod\u013ea najnov\u0161\u00edch poznatkov vedy. Okrem konzervovania zah\u0155\u0148ala pr\u00e1ca dokument\u00e1ciu dreven\u00fdch n\u00e1lezov a ich spracovanie trojrozmern\u00fdmi vizualiz\u00e1ciami. Bloky s organick\u00fdm materi\u00e1lom sa sk\u00famali v\u00a0laborat\u00f3riu pod mikroskopom. Priestorov\u00e9 spracovanie invent\u00e1ra i v\u0161etk\u00fdch st\u00f4p \u013eudskej \u010dinnosti v geografickom informa\u010dnom syst\u00e9me (GIS) umo\u017enilo spozna\u0165 sp\u00f4sob budovania aj vykradnutia bohato vybavenej hrobky a ritu\u00e1lov pohrebu.<\/p>\n

Po takmer dvoch desa\u0165ro\u010diach d\u00f4kladn\u00e9ho v\u00fdskumu a konzerva\u010dn\u00e9ho \u00fasilia otvorilo v\u00a0m\u00e1ji 2023 Podtatransk\u00e9 m\u00fazeum v Poprade st\u00e1lu expoz\u00edciu \u201eKnie\u017ea z Popradu a jeho hrobka\u201c. Modern\u00fdm sp\u00f4sobom prezentuje vyvrcholenie obetavej pr\u00e1ce medzin\u00e1rodn\u00e9ho t\u00edmu zlo\u017een\u00e9ho z odborn\u00edkov z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov a eur\u00f3pskych kraj\u00edn, ktor\u00ed spolo\u010dne zrekon\u0161truovali fascinuj\u00faci pr\u00edbeh mlad\u00e9ho knie\u017ea\u0165a.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Autentick\u00e1 replika p\u00f4vodnej neporu\u0161enej hrobky v centr\u00e1lnej miestnosti expoz\u00edcie \u201eKnie\u017ea za Popradu a jeho hrobka\u201c (Foto: M. Fabian).<\/figcaption><\/figure>\n

Architektonicko-v\u00fdtvarn\u00e9 rie\u0161enie expoz\u00edcie sp\u00e1ja symetrick\u00e9 usporiadanie piatich miestnost\u00ed s\u00a0dominantn\u00fdm centrom, ktor\u00e9 evokuje kaplnku. Prezent\u00e1cia n\u00e1lezov knie\u017eacieho pohrebu je dokument\u00e1rna a z\u00e1rove\u0148 sl\u00e1vnostn\u00e1, pri\u010dom minimalistick\u00e9 ladenie zd\u00f4raz\u0148uje v\u00fdznam n\u00e1lezu. T\u00e9my jednotliv\u00fdch miestnost\u00ed dop\u013a\u0148aj\u00fa realistick\u00e9 kresby mlad\u00e9ho umelca Michala Mordela. Roz\u0161\u00edrenie vedomost\u00ed o\u00a0hrobke poskytuj\u00fa digit\u00e1lne dotykov\u00e9 obrazovky umiestnen\u00e9 v\u00a0\u0161tyroch miestnostiach. Pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e1 je aj videoprojekcia ter\u00e9nnej pr\u00e1ce archeol\u00f3gov v\u00a0druhej miestnosti expoz\u00edcie.<\/p>\n

Prv\u00e1 miestnos\u0165 \u201e\u013dudia a hory. \u017divot pod Tatrami v 4. storo\u010d\u00ed\u201c predstavuje nov\u00fdch obyvate\u013eov, ktor\u00ed sa spoza hlavn\u00e9ho hrebe\u0148a Karp\u00e1t presunuli do kotl\u00edn a dol\u00edn na severe Slovenska a zrejme patrili k mocn\u00e9mu germ\u00e1nskemu kme\u0148u Vandalov. Ich hmotn\u00e9 pamiatky archeol\u00f3gia ozna\u010duje ako severokarpatsk\u00e1 skupina. Nov\u00ed kolonisti sa us\u00eddlili pozd\u013a\u017e vodn\u00fdch tokov, ale aj na pr\u00edrodou chr\u00e1nen\u00fdch vrcholkoch h\u00f4r. Zru\u010dne spracov\u00e1vali \u017eelezn\u00e9 rudy, venovali sa po\u013enohospod\u00e1rstvu a mali \u017eiv\u00e9 kontakty so vzdialen\u00fdmi kon\u010dinami R\u00edmskej r\u00ed\u0161e.<\/p>\n

Druh\u00e1 miestnos\u0165 \u201eObjav, z\u00e1chrana a konzerv\u00e1cia hrobky\u201c predstavuje technicky n\u00e1ro\u010dn\u00fd ter\u00e9nny archeologick\u00fd v\u00fdskum v roku 2006. Po jeho skon\u010den\u00ed bol dvan\u00e1s\u0165tonov\u00fd dreven\u00fd objekt so zariaden\u00edm rozobrat\u00fd a prevezen\u00fd do \u0161pecializovan\u00fdch laborat\u00f3ri\u00ed v jednom z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch eur\u00f3pskych m\u00faze\u00ed v nemeckom Schleswigu, kde sa drevo konzervovalo, sk\u00famali sa bloky s\u00a0organick\u00fdm materi\u00e1lom a\u00a0robili sa mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie vedeck\u00e9 anal\u00fdzy.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Textiln\u00e1 v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka Jana Zaujecov\u00e1 pri zhotovovan\u00ed repliky odevu do expoz\u00edcie o popradskej hrobke, re\u017eis\u00e9r Jozef Chud\u00edk a kameraman R\u00f3bert Benkovits (Foto: T. \u0160tolcov\u00e1).<\/figcaption><\/figure>\n

Tretia miestnos\u0165 predstavuje \u201ePohreb knie\u017ea\u0165a.\u201c \u00dastredn\u00fdm mot\u00edvom je autentick\u00e1 replika p\u00f4vodnej neporu\u0161enej hrobky v sugest\u00edvnom podzemnom priestore, s vizu\u00e1lne umocnenou \u010dasozbernou panor\u00e1mou Vysok\u00fdch Tatier a<\/p>\n

audiovizu\u00e1lnou prezent\u00e1ciou pohrebu mlad\u00e9ho knie\u017ea\u0165a. Repliku hrobky s invent\u00e1rom zhotovili viacer\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00ed remeseln\u00edci v mierke 1:1, pod\u013ea podrobn\u00fdch odborn\u00fdch podkladov archeol\u00f3gov.<\/p>\n

V \u0161tvrtej miestnosti s n\u00e1zvom \u201ePr\u00edbeh hrobky: stavba \u2013 pohreb \u2013 vykradnutie\u201c s\u00fa prezentovan\u00e9 vz\u00e1cne origin\u00e1ly z komorov\u00e9ho hrobu knie\u017ea\u0165a z Popradu: kresan\u00e9 brvn\u00e1 vonkaj\u0161ej komory, v \u00faplnosti zachoval\u00e1 vn\u00fatorn\u00e1 komora \u2013 sarkof\u00e1g a predmety, spojen\u00e9 so stavbou a vybaven\u00edm hrobky. K ritu\u00e1lom pohrebn\u00e9ho obradu sa via\u017eu pohrebn\u00e9 nosidl\u00e1 \u2013 m\u00e1ry.<\/p>\n

Na origin\u00e1loch m\u00f4\u017eete sledova\u0165 vysok\u00fa \u00farove\u0148 tes\u00e1rskeho remesla spred 1600 rokov. Archeol\u00f3govia objavili mnoh\u00e9 detaily budovania domu zomrel\u00e9ho a \u010dast\u00ed jeho v\u00fdbavy. Puzdro na luk, \u010di ozdobn\u00e9 ko\u017een\u00e9 p\u00e1sy s\u00fa jedine\u010dn\u00fdmi dokladmi d\u00e1vnovek\u00e9ho ko\u017eiarstva. Medzi \u017eiv\u00e9 pr\u00edbehy hrobky patr\u00ed aj vskutku detekt\u00edvny pr\u00edbeh jej vykradnutia v d\u00e1vnej minulosti.<\/p>\n

Medzi \u0161tvrtou a\u00a0piatou miestnos\u0165ou sa nach\u00e1dza tmav\u00fd \u201etunel\u201c, v\u00a0ktorom s\u00fa in\u0161talovan\u00e9 najkrehkej\u0161ie n\u00e1lezy z\u00a0organick\u00e9ho materi\u00e1lu a\u00a0replika zlat\u00e9ho pokladu z\u00a0Va\u017eca. N\u00e1v\u0161tevn\u00edk si tu m\u00f4\u017ee pozrie\u0165 origin\u00e1lny s\u00fabor ko\u017e\u00ed vr\u00e1tane unik\u00e1tneho ko\u017een\u00e9ho puzdra na luk. Vystaven\u00e9 s\u00fa aj fragmenty spolu s\u00a0vernou rekon\u0161trukciou farebnej vlnenej tapis\u00e9rie z\u00a0hrobky.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Grafik Peter Morav\u010d\u00edk pri nat\u00e1\u010dan\u00ed v expoz\u00edcii o popradskej hrobke a kameraman R\u00f3bert Benkovits (Foto: T. \u0160tolcov\u00e1).<\/figcaption><\/figure>\n

Piata miestnos\u0165 \u201eKnie\u017ea, jeho \u017eivot a doba. Dobrodru\u017estvo vedy\u201c uzatv\u00e1ra expoz\u00edciu. B\u00e1date\u013eom z viacer\u00fdch vedn\u00fdch odborov sa podarilo rozl\u00fa\u0161ti\u0165 p\u00f4vod, telesn\u00fa stavbu a tie\u017e zdravotn\u00fd stav zomrel\u00e9ho, \u010d\u00edm n\u00e1m v\u00fdrazne pomohli pribl\u00ed\u017ei\u0165 a spozna\u0165 prostredie, v ktorom mu\u017e z Popradu \u017eil. Dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e9 knie\u017ea bolo ulo\u017een\u00e9 v sl\u00e1vnostnom odeve do sarkof\u00e1gu na honosnom l\u00f4\u017eku.<\/p>\n

Na cestu do z\u00e1hrobia ho sprev\u00e1dzala bohat\u00e1 v\u00fdbava \u2013 st\u00f4l, svietnik a osobn\u00e9 veci, toaletn\u00e9 potreby, ale aj jedlo, n\u00e1poje a s\u00faprava n\u00e1dob na stolovanie. N\u00e1bytok i s\u00fa\u010dasti v\u00fdbavy jasne napodob\u0148uj\u00fa r\u00edmske predlohy a viacer\u00e9 predmety vr\u00e1tane kolekcie vlnen\u00fdch tkan\u00edn maj\u00fa svoju provenienciu v Stredomor\u00ed.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Poh\u013ead do hrobky po\u010das archeologick\u00e9ho v\u00fdskumu v Poprade v roku 2006 (Foto: M. Vrablec).<\/figcaption><\/figure>\n

Vz\u00e1cne organick\u00e9 n\u00e1lezy z hrobky v Poprade si vy\u017eaduj\u00fa mimoriadne podmienky pre svoju ochranu. Expoz\u00edcia je preto vybaven\u00e1 \u0161peci\u00e1lnou klimatiz\u00e1ciou, ktor\u00e1 zabezpe\u010duje st\u00e1lu kontrolu nad stavom artefaktov. Toto rie\u0161enie je unik\u00e1tne na Slovensku a zaru\u010duje dlhodob\u00fa udr\u017eate\u013enos\u0165 t\u00fdchto v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch n\u00e1lezov.<\/p>\n

Tereza \u0160tolcov\u00e1, Archeologick\u00fd \u00fastav SAV, v. v. i.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Knie\u017eacia hrobka, ktor\u00fa archeol\u00f3govia objavili v Poprade-Matejovciach je vz\u00e1cnym archeologick\u00fdm n\u00e1lezom, ktor\u00fd podstatne roz\u0161\u00edril na\u0161e poznatky o kr\u00e1tkom, ale historicky nesmierne d\u00f4le\u017eitom obdob\u00ed na konci r\u00edmskej doby a za\u010diatku s\u0165ahovania n\u00e1rodov.   Redak\u010dn\u00e1 rada \u010dasopisu Pamiatky a\u00a0m\u00faze\u00e1 ka\u017edoro\u010dne oce\u0148uje prest\u00ed\u017ene objavy, v\u00fdstavy, publik\u00e1cie a hodnot\u00ed projekty v\u00a0re\u0161taurovan\u00ed, v\u00a0obnove a\u00a0aj v\u00a0audiovizu\u00e1lnej \u010dinnosti. Sl\u00e1vnostn\u00e9 odovzd\u00e1vanie v\u00fdro\u010dn\u00fdch cien … \u010c\u00edtajte viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":7306,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[2],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7305"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7305"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7305\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7317,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7305\/revisions\/7317"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7306"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7305"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7305"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7305"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}