{"id":5722,"date":"2021-08-10T10:50:38","date_gmt":"2021-08-10T08:50:38","guid":{"rendered":"http:\/\/archeol.sav.sk\/?p=5722"},"modified":"2021-08-10T10:51:43","modified_gmt":"2021-08-10T08:51:43","slug":"5722","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/sk\/2021\/08\/10\/5722\/","title":{"rendered":"Dovo\u013eujeme si V\u00e1s pozva\u0165 na v\u00fdstavu Syn p\u00fa\u0161te \u2013 cestovate\u013e a fotograf Alois Musil"},"content":{"rendered":"<p><img decoding=\"async\" loading=\"lazy\" class=\"size-medium wp-image-5723 alignright\" src=\"http:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Alois-Musil-plagat-291x300.jpg\" alt=\"\" width=\"291\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Alois-Musil-plagat-291x300.jpg 291w, https:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Alois-Musil-plagat.jpg 673w\" sizes=\"(max-width: 291px) 100vw, 291px\" \/>Dovo\u013eujeme si V\u00e1s srde\u010dne pozva\u0165 na v\u00fdstavu Syn p\u00fa\u0161te \u2013 cestovate\u013e a fotograf Alois Musil (1868\u20131944) a jeho s\u00fa\u010dasn\u00edk Daniel \u0160ustek, ktor\u00e1 bude pr\u00edstupn\u00e1 verejnosti v term\u00edne od 11. augusta 2021 do 3. septembra 2021 vo v\u00fdstavnej s\u00e1le Univerzitnej kni\u017enice v Bratislave na Michalskej 1. Vstup pre verejnos\u0165 je bezplatn\u00fd. Otv\u00e1racie hodiny v\u00fdstavy: pondelok \u2013 nede\u013ea od 10.00 \u2013 18.00 hod.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Profesor Alois Musil<\/strong> (1868-1944), k\u0148az a\u00a0kres\u0165ansk\u00fd archeol\u00f3g, sa presl\u00e1vil objavmi v\u00a0arabskom svete. Vypracoval prv\u00fa exaktn\u00fa a\u00a0uzn\u00e1van\u00fa mapu Ar\u00e1bie, vr\u00e1tane ch\u00fdrnej Petry. Neust\u00e1lemu riziku prepadov \u010delil dokonal\u00fdm prisp\u00f4soben\u00edm arabsk\u00fdm kme\u0148om a\u00a0ich jazyku, v\u010faka \u010domu sa stal spolu-\u0161ejkom dvoch z\u00a0nich, naz\u00fdvan\u00fd \u201eMusa\u201c (\u010do zodpoved\u00e1 aj arabsk\u00e9mu ozna\u010deniu pre Moj\u017ei\u0161a). Jeho objav fresiek z\u00a08. storo\u010dia n. l. v\u00a0p\u00fa\u0161tnom pal\u00e1ci arabsk\u00fdch knie\u017eat v Qusair Amra, v\u00a0dne\u0161nom Jord\u00e1nsku, zobrazuj\u00facich \u013eudsk\u00e9 postavy, vr\u00e1tane obna\u017een\u00fdch \u017eien, zvierat, remesiel a zverokruh, sp\u00f4sobil ozajstn\u00fa revol\u00faciu v\u00a0eur\u00f3pskom vn\u00edman\u00ed islamskej kult\u00fary, o\u00a0ktorej sa predpokladalo, \u017ee tak\u00e9to zobrazenia zakazuje. N\u00edm objaven\u00e9 fresky navy\u0161e zobrazuj\u00fa pokojn\u00e9 spoluna\u017e\u00edvanie moslimsk\u00e9ho kalifa, byzantsk\u00e9ho cis\u00e1ra, perzsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, habe\u0161sk\u00e9ho vl\u00e1dcu aj kres\u0165ansk\u00e9ho vizig\u00f3tsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea.<!--more--><\/p>\n<p>Musil dosiahol a\u017e vojensk\u00fa hodnos\u0165 podmar\u0161\u00e1la v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0misiou na zjednocovanie arabsk\u00fdch kme\u0148ov v\u00a0l\u00ednii priaznivej pre z\u00e1mery Rak\u00fasko-Uhorska a\u00a0Turecka. <strong>Stal sa tak protip\u00f3lom Lawrencea z\u00a0Ar\u00e1bie na britskej strane.<\/strong> Brat rak\u00faskej cis\u00e1rovnej Zity, Sixt Bourbonsk\u00fd, ho po\u017eiadal o\u00a0sprev\u00e1dzanie na nebezpe\u010dnej exkurzii po Ar\u00e1bii, kedy sa ve\u013emi zbl\u00ed\u017eili. Jeho erud\u00edciu uznal aj cis\u00e1r Karol udelen\u00edm poz\u00edcie cis\u00e1rskeho radcu. Takto sa A. Musil nepriamo zapojil do tajn\u00fdch rokovan\u00ed o\u00a0separ\u00e1tnom mieri medzi cis\u00e1rom Karolom Habsbursk\u00fdm a\u00a0franc\u00fazskym prezidentom Cl\u00e9menceauom. Zato\u00a0priamo u\u00a0cis\u00e1ra intervenoval v\u00a0prospech Karola Kram\u00e1\u0159a, bud\u00faceho premi\u00e9ra \u010cSR, Aloisa Ra\u0161\u00edna, bud\u00faceho ministra, ktor\u00fdm obom hrozila poprava, ako aj vzb\u00farencov v\u00a0Kotorskej boke a\u00a0radu rod\u00e1kov, ktor\u00ed v\u010faka nemu nemuseli narukova\u0165 do vojny.<\/p>\n<p>Musilove mapy Ar\u00e1bie najprv pou\u017eili pri spres\u0148ovan\u00ed hran\u00edc medzi Britmi administrovan\u00fdm Egyptom a\u00a0Osmanskou r\u00ed\u0161ou v\u00a0roku 1906. \u010ealej sa pod\u013ea nich riadilo delenie z\u00f3n v\u00a0povestnom tajnom Sykes-Picotovom pl\u00e1ne z\u00a0roku 1916, ktor\u00fdm si Brit\u00e1nia a\u00a0Franc\u00fazsko podelili arabsk\u00e9 terit\u00f3ri\u00e1 po ukon\u010den\u00ed 1. svetovej vojny. Ostali v\u0161ak aktu\u00e1lne aj pre spres\u0148ovanie terit\u00f3ri\u00ed Izraelu a\u00a0arabsk\u00fdch kraj\u00edn po povestnej 6-d\u0148ovej vojne v\u00a0roku 1967.<\/p>\n<p>Po vzniku \u010cSR sa A. Musil stal profesorom Karlovej Univerzity a\u00a0zakladate\u013eom Orient\u00e1lneho \u00fastavu. Vydal cez 70 kni\u017en\u00fdch titulov, vr\u00e1tane mno\u017estva atrakt\u00edvnych populariza\u010dn\u00fdch najm\u00e4 pre ml\u00e1de\u017e, a vy\u0161e 1200 odborn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. Komunistick\u00fd re\u017eim v\u0161ak tohto kres\u0165ansk\u00e9ho intelektu\u00e1la celkom \u201evygumoval\u201c z\u00a0pam\u00e4ti n\u00e1roda. A\u017e v\u00a0roku 1968, ke\u010f sa pripom\u00ednalo 100.\u00a0v\u00fdro\u010die jeho narodenia, sa prebudilo hnutie za jeho zasl\u00fa\u017een\u00e9 pripom\u00ednanie a\u00a0uctenie. Dnes je v\u0161eobecne zn\u00e1mou kapacitou v\u00a0\u010cesku \u2013 a\u00a0my sa pr\u00e1ve pok\u00fa\u0161ame, aby sa tak zasl\u00fa\u017eene stal aj na Slovensku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Daniel \u0160ustek <\/strong>(1846-1927) bol stol\u00e1rom, podnikate\u013eom a krajansk\u00fdm \u010dinite\u013eom. \u0160tudoval<br \/>\nna ni\u017e\u0161om evanjelickom gymn\u00e1ziu v Banskej Bystrici, av\u0161ak po smrti otca musel v roku 1855 \u0161t\u00fadium z ekonomick\u00fdch d\u00f4vodov zanecha\u0165. Do roku 1862 sa vyu\u010dil za stol\u00e1ra v Slovenskej \u013dup\u010di a v rokoch 1863 \u2013 1864 vykon\u00e1val remeslo v Banskej Bystrici. Nesk\u00f4r sa vybral na vandrovku. Precestoval ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 Uhorska a Rak\u00faska (vr\u00e1tane neskor\u0161\u00edch talianskych \u00fazem\u00ed), bol vo Franc\u00fazsku. V rokoch 1870 a\u017e 1872 cestoval a pracoval v dne\u0161nom Turecku (1870), Egypte (1871 a 1872), Palest\u00edne a Izraeli (1871 a 1872) a Libanone (1871 &#8211; 1872), vtedy patriacom do provincie S\u00fdria. Z Bejr\u00fatu sa cez Egypt, Maltu, \u0160panielsko a Anglicko dostal 30. decembra 1872 do USA, kde sa usadil. Uchytil sa ako\u00a0 stol\u00e1r a n\u00e1vrh\u00e1r v Chicagu, kr\u00e1tko farm\u00e1r\u010dil v Iowe a potom op\u00e4\u0165 podnikal v Chicagu. Akt\u00edvne sa zap\u00e1jal aj do \u017eivota americk\u00fdch Slov\u00e1kov. Podporoval ich hospod\u00e1rske a politick\u00e9 akcie, bol dozorcom hlavn\u00e9ho odboru N\u00e1rodn\u00e9ho slovensk\u00e9ho spolku a spoluzakladate\u013eom Matice slovenskej v USA. Sk\u00fasenosti a z\u00e1\u017eitky zo svojich ciest spracov\u00e1val v cestopisn\u00fdch \u010drt\u00e1ch, ktor\u00e9 v rokoch 1866-1882 uverej\u0148oval v Obzore, v rokoch 1877-1887 v N\u00e1rodn\u00fdch novin\u00e1ch a v roku 1877 v Orle. K jeho najzn\u00e1mej\u0161\u00edm dielam patr\u00ed Cesta ces Turecko a Egypt do Sv\u00e4tej Zeme (Tur\u010d. Sw. Martin 1874). V\u00fdber z jeho tvorby vy\u0161iel nesk\u00f4r pod n\u00e1zvom Potulky svetom (Martin 1957). V Bratislave \u2013 Petr\u017ealke je po \u0160ustekovi pomenovan\u00e1 ulica.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Dovo\u013eujeme si V\u00e1s srde\u010dne pozva\u0165 na v\u00fdstavu Syn p\u00fa\u0161te \u2013 cestovate\u013e a fotograf Alois Musil (1868\u20131944) a jeho s\u00fa\u010dasn\u00edk Daniel \u0160ustek, ktor\u00e1 bude pr\u00edstupn\u00e1 verejnosti v term\u00edne od 11. augusta 2021 do 3. septembra 2021 vo v\u00fdstavnej s\u00e1le Univerzitnej kni\u017enice v Bratislave na Michalskej 1. Vstup pre verejnos\u0165 je bezplatn\u00fd. Otv\u00e1racie hodiny v\u00fdstavy: pondelok \u2013 &#8230; <a class=\"read-more\" href=\"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/sk\/2021\/08\/10\/5722\/\">\u010c\u00edtajte viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[2],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5722"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5722"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5722\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5726,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5722\/revisions\/5726"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5722"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5722"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5722"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}