{"id":2789,"date":"2017-10-14T13:06:25","date_gmt":"2017-10-14T11:06:25","guid":{"rendered":"http:\/\/archeol.sav.sk\/?p=2789"},"modified":"2017-10-27T13:38:30","modified_gmt":"2017-10-27T11:38:30","slug":"2789","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/sk\/2017\/10\/14\/2789\/","title":{"rendered":"Mundus arcanus"},"content":{"rendered":"<p><a href=\"http:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Pozv\u00e1nka-26.-okt\u00f3ber-2017.jpg\"><img decoding=\"async\" loading=\"lazy\" class=\"alignright wp-image-2790 size-medium\" src=\"http:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Pozv\u00e1nka-26.-okt\u00f3ber-2017-300x200.jpg\" alt=\"pozvanka-26-oktober-2017\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Pozv\u00e1nka-26.-okt\u00f3ber-2017-300x200.jpg 300w, https:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Pozv\u00e1nka-26.-okt\u00f3ber-2017-768x512.jpg 768w, https:\/\/archeol.sav.sk\/files\/Pozv\u00e1nka-26.-okt\u00f3ber-2017-1024x683.jpg 1024w\" sizes=\"(max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Od septembra 2017 Slovensk\u00e1 archeologick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pri SAV v spolupr\u00e1ci s Archeologick\u00fdm \u00fastavom SAV v Nitre, Teologickou fakultou Katol\u00edckej univerzity a Kna\u017esk\u00fdm semin\u00e1rom sv. Karol Boromejsk\u00e9ho, usporiada cyklus prezent\u00e1ci\u00ed z oblasti archeol\u00f3gie a hist\u00f3rie najm\u00e4 v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska pod n\u00e1zvom <strong>Mundus arcanus \u2013 Tajomn\u00fd sve<\/strong>t.<\/p>\n<p>Predn\u00e1\u0161ky a prezent\u00e1cie maj\u00fa popul\u00e1rno-vedeck\u00fd charakter a s\u00fa upriamen\u00e9 pre u\u010dite\u013eov dejepisu, n\u00e1bo\u017eenstva, estetiky, umenia, kult\u00fary, v\u00fdtvarnej v\u00fdchovy, pre \u0161tudentov stredn\u00fdch a vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l, historikov, m\u00fazejn\u00edkov, \u010dlenov dejepisn\u00fdch spolkov a zdru\u017een\u00ed, turistick\u00fdch sprievodcov, ale aj pre \u0161irok\u00fa verejnos\u0165.<\/p>\n<p>Predn\u00e1\u0161ky sa uskuto\u010dnia v malej aule Teologickej fakulty Katol\u00edckej univerzity a K\u0148azsk\u00e9ho semin\u00e1ra sv. Karola Boromejsk\u00e9ho na Hlavnej ulici \u010d. 89 v Ko\u0161iciach v\u017edy v posledn\u00fd \u0161tvrtok v mesiaci so za\u010diatkom o 17.00 hod.<\/p>\n<p><!--more--><\/p>\n<p><strong>28. septembra 2017 o\u00a017.00 h.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Mgr. Peter \u0160im\u010d\u00edk\u00a0 \/\u00a0 Mgr. Kamil \u0160va\u0148a, PhD.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Odkryt\u00e9 tajomstv\u00e1 Obi\u0161ovsk\u00e9ho hradu<\/strong><\/p>\n<p>Nad dedinou Obi\u0161ovce ne\u010faleko Kysaku sa na zalesnenom kopci rozprestiera zr\u00facanina stredovek\u00e9ho \u0161\u013eachtick\u00e9ho hradu. Jadro hradu bolo ohrani\u010den\u00e9 obvodovou hradbou, ktor\u00fa chr\u00e1nila vonkaj\u0161ia priekopa s valom. Na hradnom n\u00e1dvor\u00ed sa nach\u00e1dzala hradn\u00e1 ve\u017ea, trojpriestorov\u00fd pal\u00e1c\u00a0 aj s priestormi na hospod\u00e1rske \u00fa\u010dely, cisterna, ale aj str\u00e1\u017enica pri vstupnej br\u00e1ne do hradu. V rokoch 2014-2017 sa v s\u00favislosti s projektom konzerv\u00e1cie a \u010diasto\u010dnej rekon\u0161trukcie hradu uskuto\u010dnil archeologick\u00fd v\u00fdskum. Ten spresnil datovanie a odkryl aj doteraz nezn\u00e1mu architekt\u00faru na hradnom n\u00e1dvor\u00ed. V\u00fdskumom sa z\u00edskalo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo n\u00e1lezov. Zna\u010dn\u00fd po\u010det n\u00e1jden\u00fdch milit\u00e1ri\u00ed nazna\u010duje, \u017ee hrad mo\u017eno zanikol n\u00e1silne.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Mgr. Peter Har\u010dar<\/strong><\/p>\n<p><strong>Pr\u00edbeh Modrej pivnice na Zborovskom hrade<\/strong><\/p>\n<p>V\u00a0Bardejovskom okrese pri obci Zborov sa na zalesnenom kopci t\u00fd\u010di zr\u00facanina hradu Zborov. Stoj\u00ed na mieste star\u0161ieho hradiska a\u00a0postavili ho niekedy na prelome 13.\/14.storo\u010dia na ochranu uhorsko-po\u013eskej cesty. \u00a0V roku 1601 hrad i panstvo z\u00edskali R\u00e1k\u00f3cziovci. Po\u010das stavovsk\u00e9ho povstania hrad napadlo cis\u00e1rske vojsko a v roku 1684 ho zb\u00faralo. Od 18. storo\u010dia sa u\u017e celkom prestal pou\u017e\u00edva\u0165 a\u00a0postupne sa rozpad\u00e1val. Zavalen\u00e9 \u010dasti hradu postupne odkr\u00fdva archeologick\u00fd v\u00fdskum. Jedn\u00fdm z objektov na III. predhrad\u00ed bola hospod\u00e1rska budova na uskladnenie v\u00edna \u2013 Modr\u00e1 pivnica. Archeologick\u00fdm v\u00fdskumom sa z\u00edskali zauj\u00edmav\u00e9 n\u00e1lezy zo stredoveku a\u00a0jeho v\u00fdsledky sa stali aj podkladom pri\u00a0obnove v\u00ednnej pivnice.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>26. okt\u00f3bra 2017 o\u00a017.00 hod.<\/strong><\/p>\n<p><strong>PhDr. J\u00e1n Chovanec, PhD.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Bar\u00f3n \u0160tefan Dob\u00f3 \u2013 obranca Egersk\u00e9ho hradu<\/strong><\/p>\n<p>Vynikaj\u00faci vojvodca, geni\u00e1lny organiz\u00e1tor, \u00faspe\u0161n\u00fd obchodn\u00edk a zanieten\u00fd budovate\u013e Istv\u00e1n Dob\u00f3 bol pr\u00edzna\u010dn\u00fdm predstavite\u013eom politickej elity Uhorska v 16. storo\u010d\u00ed. Ferdinand I. ho vymenoval za kapit\u00e1na hradu Eger. Pod\u013ea trad\u00edcie a\u017e 80 tis\u00edcov\u00e1 tureck\u00e1 arm\u00e1da 11. septembra 1552 za\u010dala oblieha\u0165 hrad. Obrancov tvorilo len 2000 bojovn\u00edkov. Oslaben\u00e1 tureck\u00e1 arm\u00e1da v\u0161ak \u010fal\u0161ie \u00fatoky po 38 d\u0148och vzdala a ust\u00fapila. Egersk\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo vyzdvihlo \u0160tefana Dob\u00f3a na historick\u00e9 javisko Eur\u00f3py, kde ho naz\u00fdvali Herkulom kres\u0165anov. Ke\u010f v roku 1572 Istv\u00e1n Dob\u00f3 zomrel, telesn\u00e9 ostatky ulo\u017eili do hrobu v\u00a0jeho rodisku \u2013 v kostole v\u00a0obci Rusk\u00e1. V\u00a0kostolnej sv\u00e4tyni sa zistili hroby Dob\u00f3ovcov zo 16. storo\u010dia so zlat\u00fdmi \u0161perkami s diamantmi a drah\u00fdmi kame\u0148mi, zvy\u0161ky renesan\u010dn\u00fdch odevov zdoben\u00fdch pali\u010dkovanou \u010dipkou so zlat\u00fdmi ni\u0165ami, zlat\u00fd \u010depiec, ale aj zvy\u0161ky pohrebn\u00e9ho vank\u00fa\u0161a. Vo vykradnutom hrobe boli ostatky Istv\u00e1na Dob\u00f3a a v \u010fal\u0161om le\u017eala jeho man\u017eelka S\u00e1ra Sulyok de Lekcse. Syn Franti\u0161ek dal nesk\u00f4r zhotovi\u0165 sarkof\u00e1g z \u010derven\u00e9ho mramoru, no ostatky Dob\u00f3ovcov do\u0148 vlo\u017eili a\u017e 400 rokov po smrti. A\u00a0navy\u0161e, Istv\u00e1n Dob\u00f3 m\u00e1 dva hroby \u2013 jeden v\u00a0Ruskej a\u00a0druh\u00fd na Egerskom hrade.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>30. novembra 2017 o\u00a017.00 hod.<\/strong><\/p>\n<p><strong>PhDr. Margar\u00e9ta Musilov\u00e1 \/ Dr. Michaela Musilov\u00e1, MSc.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Od Keltov po Mars<\/strong><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong>\u010co maj\u00fa Kelti spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0Marsom? Asi ni\u010d, v\u00a0tomto pr\u00edpade iba to, \u017ee jedna z predn\u00e1\u0161aj\u00facich je mama \u2013 archeologi\u010dka, sk\u00famaj\u00faca keltsk\u00e9 oppidum v\u00a0Bratislave, a druh\u00e1 je jej dc\u00e9ra, ktor\u00e1 sa zaober\u00e1 astrobiol\u00f3giou. Prv\u00e1 sk\u00fama minulos\u0165, druh\u00e1 bud\u00facnos\u0165. A v pr\u00edtomnosti by chceli spolo\u010dne sk\u00fama\u0165 prostredn\u00edctvom vesm\u00edrnej archeol\u00f3gie stopy d\u00e1vnych civiliz\u00e1ci\u00ed. \u010ci je to mo\u017en\u00e9, na to sa pok\u00fasia da\u0165 odpove\u010f.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Od septembra 2017 Slovensk\u00e1 archeologick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pri SAV v spolupr\u00e1ci s Archeologick\u00fdm \u00fastavom SAV v Nitre, Teologickou fakultou Katol\u00edckej univerzity a Kna\u017esk\u00fdm semin\u00e1rom sv. Karol Boromejsk\u00e9ho, usporiada cyklus prezent\u00e1ci\u00ed z oblasti archeol\u00f3gie a hist\u00f3rie najm\u00e4 v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska pod n\u00e1zvom Mundus arcanus \u2013 Tajomn\u00fd svet. Predn\u00e1\u0161ky a prezent\u00e1cie maj\u00fa popul\u00e1rno-vedeck\u00fd charakter a s\u00fa upriamen\u00e9 pre u\u010dite\u013eov &#8230; <a class=\"read-more\" href=\"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/sk\/2017\/10\/14\/2789\/\">\u010c\u00edtajte viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[2],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2789"}],"collection":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2789"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2789\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2793,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2789\/revisions\/2793"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2789"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2789"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/archeol.sav.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2789"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}