Rimania postavili prvú pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži - v predpolí légiového tábora Brigetio - za vlády cisára Marca Aurélia (161-180), v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný tábor zanikol po krátkom čase požiarom pri nečakanom germánskom útoku.

Počas jednej z trestných výprav v závere markomanských vojen tu v blízkosti zrejme už spustošenej pevnosti krátkodobo táborilo niekoľko rímskych vojenských oddielov v dočasných poľných opevneniach.

Koncom 2. storočia postavili Rimania v predpolí Brigetia na mieste zničeného drevozemného tábora kamenný kastel.

Počas vojnových udalostí okolo polovice 3. storočia bol kastel značne poškodený.

V 4. storočí za vlády Konštantínovcov sa uskutočnila rozsiahla prestavba opevnenia kastela.

 Za vlády cisára Valentiniana I. (364-375) došlo k posledným stavebným úpravám kastela. Zrejme krátko po jeho smrti bola táto pevnosť vyplienená alebo opustená.

 Koncom 4. a začiatkom 5. storočia územie kastela obývali zmiešané skupiny domácich Germánov a prisťahovalcov. Po ich odchode zostal tento priestor neosídlený.

 V 10. storočí bola neďaleko od bývalej rímskej pevnosti založená menšia osada. Jej obyvatelia tu pochovali svojich nebožtíkov.