V Podtatranskom múzeu v Poprade sa 25. 5. 2023 za prítomnosti predsedu Prešovského samosprávneho kraja – Milana Majerského a veľkého počtu hostí a novinárov sa slávnostne otvorila stála expozícia „Knieža z Popradu a jeho hrobka“.
Takmer v úplnosti zachovalá hrobka z konca 4. storočia po Kr. bola náhodne objavená pri stavebných prácach v roku 2005, keď archeológovi Podtatranského múzea Petrovi Rothovi nahlásili objavenie „podozrivej“ drevenej konštrukcie hlboko pod zemou na stavenisku v Poprade-Matejovciach. Následne spolu s privolaným archeológom Mariánom Sojákom, archeobotaničkou Máriou Hajnalovou a archeologickým technikom Miroslavom Vrablecom zaktivizovali ďalších odborníkov a zvolaná vedecká komisia konštatovala, že ide o dávnoveký objekt.
Náročný výskum
Dr. Karol Pieta rýchlo vytvoril vedecký tím, ktorý v roku 2006 vykonal, často v extrémnych klimatických podmienkach, náročný terénny archeologický výskum hrobky. Na výskume sa podieľali špecialisti z Archeologického ústavu SAV (AÚ SAV), Podtatranského múzea v Poprade (PMP) v efektívnej kooperácii s Museum für Archäologie a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie, Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen, Schloss Gottorf, Schleswig (ZBSA).
Výsledky výskumu boli ohromujúce. Archeológovia odkryli v hĺbke 5 m pod povrchom drevenú hrobku kniežaťa z konca 4. storočia po Kr., do ktorej pochovali príslušníka vtedajšej nobility – mladého muža vo veku tesne nad 20 rokov. Hrobka bola ešte v dávnych časoch vykradnutá. Napriek tomu sa vďaka vhodným pôdnym podmienkam zachovalo to, čo štandardne archeológovia počas výskumu nenachádzajú – drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy. Práve v tom je jedinečnosť nálezu.
Veď nájsť z dreva vysústružené posmrtné lôžko či stôl, kožené puzdro na luk, časti vzorovanej tapisérie, doskovú hru s hracími kameňmi, drevený sarkofág, drevené máry, na ktorých niesli mŕtveho do hrobu a množstvo ďalších jedinečných predmetov, je snom každého archeológa. V náleze vidíme viaceré spojitosti s antickým svetom. Zachované nábytky, ale i textílie nám môžu závidieť i také archeologické lokality ako sú Pompeje, Herculaneum či Rím.
Po skončení terénnej časti výskumu sa približne 12 ton nálezov previezlo do špecializovaných laboratórií v nemeckom Schleswigu, kde prebiehala ich náročná konzervácia. Tu sa pod mikroskopmi realizoval aj výskum ďalších častí hrobky, ktoré sa prezieravo nepreskúmali na mieste, ale transportovali v blokoch do Nemecka. Časť z nich stále čaká v zamrazenom stave na novšie vedecké postupy a technológie.
Na tomto jedinečnom projekte sa popri nosných inštitúciách (ZBSA, AU SAV, PMP) v rôznom rozsahu podieľali aj významné pracoviská z viacerých európskych krajín. Vytvoril sa medzinárodný a multidisciplinárny tím – špecialisti na mnohé odbory, napr. archeogenetika, archeozoológia, antropológia, archeobotanika, 3D archeológia, pedológia, geológia, etnológia, architektúra, výskum stabilných izotopov, teda chémia, fyzika a medicína. Publikovaných bolo množstvo vedeckých štúdií. Základný príbeh hrobky a výsledky jej výskumu boli sprístupnené v pútavej publikácií z pera Karola Pietu a Terezy Štolcovej – Knieža z Popradu a jeho hrobka. Vydal sa i prvý diel zo súboru štyroch vedeckých monografií – podrobný katalóg nálezov.
Jedinečná expozícia
Návštevníci sa pri prehliadke expozície v Podtatranskom múzeu môžu vnoriť do prítmia odkliatych príbehov a dešifrovaných tajomstiev hrobky. Popri možnosti vidieť množstvo originálov uvidia aj rekonštrukciu vzhľadu hrobky v mierke 1:1 a na interaktívnych stoloch si môžu vyhľadať množstvo informácii o nálezoch, ich význame či dobových remeslách a obchode, uvidia 3D rekonštrukcie a vizualizácie. V jednotlivých výstavných priestoroch sa dozvedia nielen o tom, akou formou prebiehal výskum, alebo o nájdených nálezoch, či použitých metódach konzervácie a reštaurovania, ale aj o prírodovedných a technických postupoch, ktoré umožňujú hľadať vysvetlenia, kto tam bol pochovaný, odkiaľ pochádzal, aké mal choroby, ako vyzeral jeho odev, alebo aký bol predpokladaný vzhľad posmrtného domu, či ako fungovala vtedajšia spoločnosť.
Vystavený je výber najvýznamnejších nálezov. Ďalšia rozsiahla časť nevystavených artefaktov, uložených v špeciálnom klimatizovanom depozitári v Nitre, zostáva v dlhodobej starostlivosti špecialistov za AÚ SAV. Budeme ich skúmať a vystavovať v rámci domácich a zahraničných projektov.
Náročnú konzerváciu nálezov zabezpečilo personálne a finančne ZBSA v spolupráci s AÚ SAV. Prípravu samotnej expozície finančne zabezpečil Prešovský samosprávny kraj. Z množstva členov projektového tímu treba osobitne vyzdvihnúť organizačnú úlohu pani riaditeľky Magdalény Bekessovej z PMP a lídrov vedecko-výskumnej časti projektu Clausa von Carnap-Bornheima, Niny Lau z ZBSA a Terezy Štolcovej a Karola Pietu (vedúci projektu) z AÚ SAV.
Popradské knieža sa vrátilo pod Tatry a expozícia bude nepochybne významnou atrakciou kultúrneho turizmu v exponovanej oblasti Vysokých Tatier. Verejnosti bude sprístupnená od 27. 5. 2023.
Matej Ruttkay